Input:

Zmeny v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2020

12.11.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

11.1 Zmeny v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2020

Ing. Ivana Redekyová, Mgr. Lucia Hanusová, HA-NA Consult

Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby (ďalej len „DP PO“) za rok 2020, ktorého vzor bol ustanovený opatrením zo dňa 22. augusta 2019 MF/013624/2019-721, bolo upravené v nadväznosti na prijatie novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

I. časť – Údaje o daňovníkovi sa oproti minulému roku nemení.

Novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. 1. 2018 sa ruší daňová licencia (§ 46b, § 52zk). Pri údajoch o daňovníkovi v I. časti už nie je možnosť vyznačenia, či ide o daňovníka, ktorý neplatí daňovú licenciu podľa § 46b ods. 7 zákona.

U daňovníka na účely určenia výšky daňovej licencie na účely zápočtu daňovej licencie podľa § 46b a § 52zk zákona sa vyznačí, či:

  • k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

  • jeho ročný obrat presiahol 500 000 eur,

  • uplatňuje zníženie daňovej licencie podľa § 46b ods. 3 zákona na polovicu.

Zostávajúcu neuplatnenú časť daňovej licencie zaplatenú za zdaňovacie obdobie 2017 si môže daňovník poslednýkrát uplatniť v zdaňovacom období 2020.

Pri započítaní kladného rozdielu daňovej licencie v zdaňovacom roku 2020 u daňovníka, ktorý má zdaňovacie obdobie kalendárny rok treba zohľadniť sumu „teoretickej daňovej licencie„ ktorú by mal povinnosť uhradiť a kladný zápočet daňovej licencie z predchádzajúcich zdaňovacích období (2015 – 2017) je možné uskutočniť iba nad sumu tejto teoretickej výšky daňovej povinnosti; vyplýva to z § 52zk ZDP, § 46b ods. 5 zákona. Započítanie daňovej licencie vykoná daňovník na riadkoch 900 až 1000 a vyplní tabuľku K. Boli vypustené riadky týkajúce sa výšky daňovej licencie (v starom daňovom priznaní riadok 810), kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou určenou na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (v starom daňovom priznaní riadok 820) a daňovej licencie na úhradu (v starom daňovom priznaní riadok 900).

II. časť – Výpočet základu dane a dane

Vypadli riadky 120 a 160, na riadok 210 sa uvádzajú príjmy, z ktorých bola zrazená zrážková daň, doteraz boli uvádzané na riadku 240. V riadku 240 sa uvedú príjmy (výnosy) oslobodené od dane podľa § 13a zákona a § 13b zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100. Ide o príjmy (výnosy) z:

  • odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov) – § 13a zákona,

  • odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie počítačového programu (softvér), ktorý je výsledkom vývoja vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov) - § 13a zákona,

  • predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom - § 13b zákona.

Daňovník, ktorý vypĺňa riadok 240, vypĺňa aj Prílohu k § 13a a § 13b zákona. V riadku 1 tejto prílohy sa uvádza úhrnná výška uplatneného oslobodenia podľa § 13a zákona, v riadku 2 úhrnná výška uplatneného oslobodenia podľa § 13b zákona. Údaj z riadku 3, na ktorom sa uvádza úhrnná výška oslobodenia spolu podľa § 13a a § 13b zákona, sa prenáša do riadku 240.

Riadky 900 až 1000 sa vypĺňajú len v prípade zápočtu kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období.

Na riadku 1000 sa uvedie daň po zápočte daňovej licencie z predchádzajúcich zdaňovacích období ako rozdiel dane uvedenej na riadku 800 a započítavaného kladného rozdielu uvedeného na riadku 920.

Riadky 1120 až 1190 sa vypĺňajú len vtedy, ak daňovník podáva dodatočné priznanie. Hodnoty na riadkoch 1120, 1140, 1160 a 1180 sa uvádzajú v absolútnych hodnotách, t. j. bez znamienka mínus (-).

III. časť – Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov:

V časti C1 – Výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie účtujúci v sústave podvojného účtovníctva podľa osobitného predpisu a v časti C2 – Rozdiel príjmov a výdavkov vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva podľa osobitného predpisu, bol pridaný nový riadok č. 6 – „Výnosy spolu z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti”.

Tabuľka D – Evidencia a odpočet straty podľa a ZDP(pomocná tabuľka k riadku 410, v ktorom sa uvádza odpočet daňovej straty najviac do výšky základu dane uvedeného na riadku 400) bola rozdelená na stĺpce, v ktorých sa sleduje celková výška vykázanej daňovej straty za príslušné zdaňovacie obdobie a priebeh jej odpočtu (časť odpočítaná v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, časť odpočítaná v danom zdaňovacom období a zostávajúca časť na odpočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. V roku 2020 si môže daňovník PO uplatniť odpočet daňových strát z predchádzajúcich období nasledovne:

  • jednu štvrtinu daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie roka 2016,

  • jednu štvrtinu daňovej straty za vykázanej za zdaňovacie obdobie roka 2017,

  • jednu štvrtinu daňovej straty za vykázanej za zdaňovacie obdobie roka 2018,

  • jednu štvrtinu daňovej straty za vykázanej za zdaňovacie obdobie roka 2019.

Daňovú stratu alebo úhrn daňových strát je možné odpočítať len do výšky základu dane vykázaného v zdaňovacom období, v ktorom je uplatnený odpočet a uvedeného na r. 400.

Od 1. 1. 2020 je zmena v odpočte daňovej straty. Výška odpočtu daňovej straty je od 1. 1. 2020 – 50 % základu dane počas najviac 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ustanovenie § 30 ods. 1 prvej vety a písm. b) v znení účinnom od 1. 1. 2020 sa použije na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. 1. 2020.

Upravená tabuľka E – Výpočet dane uznanej na zápočet na daňovú povinnosť v tuzemsku zo zaplatenej dane v zahraničí, o údaje vzťahujúce sa k hybridnému prevodu podľa § 45 ods. 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.

Tabuľka I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) zákona

Tabuľku vypĺňa daňovník, ktorý uskutočňuje transakcie so závislými osobami v tuzemsku aj v zahraničí. Novelou zákona o dani z príjmov sa rozšírila definícia závislých osôb dopĺňa sa definícia ekonomického alebo personálneho prepojenia tak, aby pokrývala aj blízke osoby – rodinných príslušníkov podľa §116 a 117 Občianskeho zákonníka najmä – otec, syn, matka, dcéra, súrodenec, manžel (§ 2 písm. o), aby pokrývala účasť na vedení všetkých právnických osôb, nielen iba obchodnej spoločnosti alebo družstva, ale napríklad aj pozemkového spoločenstva (§ 2 písm. o) bod 2). Ďalej sa rozširuje definícia iného prepojenia tak, aby pokrývala nielen obchodný vzťah, ale každú transakciu vytvorenú predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty (§ 2 písm. p).

Tabuľka J – vybrané údaje o príjmoch nerezidenta podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona

Tabuľku J vypĺňa nerezident, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona, ak dosahuje príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona.

Tabuľka K – Evidencia a zápočet daňovej licencie podľa § 46b ZDP

Tabuľku K vypĺňa daňovník, ktorý v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie (príslušné alebo predchádzajúce) vykáže, resp. vykázal na riadku 820 kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou určený na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. V stĺpcoch 3 až 5 sa uvádza priebeh zápočtu tohto kladného rozdielu v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Podľa ZDP možno kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní započítať na daňovú povinnosť najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená.

Príklad: Ak by daňovník v roku 2017 zaplatil daňovú licenciu vo výške 480 €, pričom jeho daňová povinnosť by bola 80 €, kladný rozdiel daňovej licencie na započítanie predstavuje 400 €. Ak by mu vyšla v roku 2019 povinnosť 1 200 € a výška hypotetickej daňovej licencie za rok 2019 by bola 960 €, započítať si môže kladný rozdiel daňovej licencie iba vo výške 240 € (1 200 – 960).

Zostávajúcu neuplatnenú časť daňovej licencie zaplatenú za zdaňovacie obdobie 2017 vo výške 160 € si bude môcť daňovník poslednýkrát uplatniť v zdaňovacom období 2020 (možnosť zápočtu v rokoch 2018 – 2020) v závislosti od dosiahnutej daňovej povinnosti vyčíslenej v príslušnom zdaňovacom období.

IV. časť – Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f zákona

V


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: